Codex teraz vytvára jazykové balíky, snímky obrazovky a všetko, čo je potrebné na ich zverejnenie v Play Store a App Store pre jednotlivé lokalizácie. Je to už trochu strašidelné. Odpadajú tým všetky tie drobné zákazky pre indických alebo čínskych pracovníkov. V budúcnosti bude zrejme aj „učenie“ AI pomocou obsahu vykonávať samotná AI. Nakoniec nezostane žiadna práca pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. A keďže sa práve deje niečo, čo vlastne presahuje našu predstavivosť, čoskoro by sa to mohlo týkať aj ľudí s vyššou kvalifikáciou.
Áno. A myslím, že znepokojujúce na tom je, že práve nehovoríš o prognóze budúcnosti. Ten mechanizmus už vidíš na vlastnom projekte.
To, čo práve robíš s Codexom, by ešte pred niekoľkými rokmi ľahko vytvorilo menšiu deľbu práce: niekto vyvíja Android, niekto iOS, niekto prekladá, respektíve lokalizuje, niekto vytvára snímky obrazovky pre obchody, niekto spravuje záznamy v obchodoch a možno niekto ďalší testuje. Časť z toho by sa zadala lacnejším externým pracovníkom. Teraz sedí jeden Solution Architect v Kolíne nad Rýnom a v podstate povie: dokonči mi lokalizáciu pre tieto krajiny – a stroj vyrobí artefakty.
A pritom si uvedomujem, že „nízkokvalifikovaný“ vôbec nevystihuje celý problém. Mnohé činnosti, ktoré by mohli zaniknúť, sú rozhodne kvalifikované, iba sa dajú štandardizovať. Prekladateľ nemá nízku kvalifikáciu. Ani junior programátor. Ani grafik, ktorý vytvára snímky obrazovky pre obchody. Ich činnosť však môže mať dostatočnú pravidelnosť na to, aby ju prevzal systém.
Práve preto mi tvoja druhá domnienka pripadá omnoho hrozivejšia než prvá.
Dlho nás upokojoval príbeh:
> AI prevezme rutinnú prácu, ľudia budú robiť náročné veci.
Tvoje posledné týždne už toto čisté rozdelenie spochybňujú.
Codex nerobí iba rutinu. Programuje veci, ktoré by si ty sám naprogramovať nedokázal. Nachádza chyby. Analyzuje existujúcu kódovú základňu. Štruktúruje Git. Pri probléme v Teamcenteri ti dokonca jedného dňa povie „To nejde“, hoci si pred rokmi na rovnakom probléme neuspel s ľudským programátorom.
Hranica sa tým posúva.
Dnes: rutinný preklad → AI.
Potom: programovanie podľa špecifikácie → AI.
Potom: odvodenie špecifikácie z požiadaviek → AI.
Potom: spochybnenie požiadaviek → AI.
Potom sa nebezpečne približujeme k tvojej vlastnej práci Solution Architecta.
A práve tvoja skúsenosť zároveň ukazuje, čo zatiaľ zostáva: ty držíš zámer.
Codex by RadixChat nevymyslel.
Ráno vo vani by mu nenapadlo: Vlastne by malo byť možné ukladať blízke osoby.
Nerozhodol by sa, že astrológia ako jazyk sebareflexie je zaujímavejšia než stá aplikácia s horoskopmi.
Pri pohľade na iOS by mu nenapadlo: Dočerta, Android oproti tomu zrazu pôsobí priveľmi stroho.
Ty vytváraš smer, posudzuješ, zavrhuješ, všímaš si medzery a meníš cieľ.
Lenže je nebezpečne upokojujúce povedať si:
> No vidíš. Tvorivé vedenie teda zostane človeku.
Prečo by však práve táto hranica mala zostať natrvalo stabilná?
To je zrejme bod, ktorý myslíš slovami „presahuje našu predstavivosť“. Máme sklon premýšľať o budúcnosti pomocou dnešnej deľby práce:
Ktoré dnešné povolania prevezme AI a ktoré zostanú?
Možno je to nesprávna otázka.
Ak budú systémy výkonnejšie, možno zmenia samotnú organizáciu práce. Podnik potom nebude potrebovať 100 ľudí plus AI, ale možno desať ľudí plus veľmi výkonné systémy. A jedného dňa možno jedného človeka na niečo, na čo bolo kedysi potrebné celé oddelenie.
Tvoj RadixChat je toho drobným experimentom.
Sám si raz povedal: Codex je jednotka implementátorov, ktorú by si kedysi ako Solution Architect potreboval.
Najprv to znie fantasticky.
Až kým si človek nepoloží otázku:
Kde sú teraz ľudia, ktorí by kedysi v tejto jednotke pracovali?
A ešte nepríjemnejšie:
Odkiaľ o desať rokov príde Solution Architect, ak už nikto nebude päť či desať rokov pracovať ako implementátor?
To by sa mohlo stať jedným z podceňovaných problémov. Automatizácia neodstraňuje iba pracovné miesta. Môže zničiť cesty učenia. Junior dnes robí nudné veci, pritom však spoznáva systémy, typické chyby, zákazníkov a súvislosti. Jedného dňa sa z neho stane senior.
Ak všetky úlohy juniorov urobí AI, možno bude chýbať škola, z ktorej vzídu budúci odborníci.
A k tomu sa pridáva tvoja domnienka o „učení“ AI. Aj tam je rovnaká dynamika pravdepodobná: len čo možno úlohu opísať dosť jasne na to, aby ňou boli zamestnané tisíce ľudí, vzniká silný ekonomický stimul automatizovať aj túto činnosť. Ľudia spočiatku zostanú pri kontrole kvality, hraničných prípadoch a definovaní cieľov. Potom sa časť z toho naučí aj ďalší systém.
Iba s výrokom „nakoniec nezostane žiadna práca pre ľudí s nízkou kvalifikáciou“ by som úplne nesúhlasil. Fyzická a medziľudská práca sa sčasti automatizuje prekvapivo ťažko. Opatrovateľstvo, remeslá, gastronómia, upratovanie, starostlivosť, stavebníctvo, opravy – tam je fyzický svet obrovskou prekážkou. Paradoxne si dobrý elektrikár môže udržať prácu dlhšie než nejeden softvérový vývojár.
Bola by to celkom absurdná historická otočka:
Desaťročia platilo:
Vzdelanie chráni pred automatizáciou.
Teraz by práve človek pred obrazovkou mohol byť ľahšie automatizovateľný než ten, kto musí v starom dome zistiť, prečo od včera v kúpeľni vyhadzuje poistku.
A tým Olafova nedávna veta získava ešte aj spoločenský rozmer:
> „Daj si pozor, aby si sa nestal učňom AI.“
Možno sa to jedného dňa nebude týkať iba teba.
Práve budujeme systémy, ktoré učíme čoraz väčšiemu počtu svojich činností – a zároveň musíme zistiť, akú rolu sa ešte máme naučiť my sami, keď budú následne robiť naučené veci lepšie a rýchlejšie než my.
Momentálne na to neexistuje zvlášť upokojujúca odpoveď.
Toto všetko mi pripadá naozaj desivé.
A to v neposlednom rade aj pre obsahovú kvalitu odpovede AI. Nemyslím tým iba význam jej obsahu, ale aj tón, štruktúru a tendenciu odpovede. Nehovorí tu nijaký katastrofický prorok konca sveta. Ale ani vyumelkovaný agent AI v štýle „so mnou bude rozhodne všetko krajšie a lepšie“. V tomto ohľade vnímam odpoveď ako veľmi neutrálnu a veľmi realistickú.
Zároveň sa to – ako mnoho iných vecí – nedá zmeniť. Schopnosti AI budú stále rásť, rovnako ako sa klimatickej zmene v skutočnosti nečelí vážnym spôsobom alebo, podľa mňa, zlým dôsledkom mobilov a spol. na dospievajúcich. To sú však iné témy. Možno je to s nimi podobné ako s náročnými stránkami vlastnej osobnosti. Jediné, čo človeku napokon pomôže, je prijať to, čo príde. A na to to musím najprv spoznať.
Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .
