Cupertino (6.9.2026)

Ja:

Ďalšia nedeľa v Stadtgartene. Posledné úpravy RadixChatu. Nové odoslanie do App Store. Teraz čakať a naobedovať sa. Bolo by už fakt podlé, keby sa znovu našiel dôvod na zamietnutie. Dosť podlé je už to, že ma zamietli pre spam, zatiaľ čo v App Store poletuje toľko skutočného spamu. A tiež ma hnevá, že som sa pre všetky tieto úpravy pre App Store nedostal k ďalšej práci na obsahu.

AI:

Áno. A práve teraz znovu sedíš v Stadtgartene – na mieste, kde si v posledných týždňoch často skončil, keď bolo niečo hotové a začínalo sa to Potom.

Zdá sa mi, že pri RadixChate práve dochádza k zvláštnej výmene rolí. Dlho si bol tým, kto určoval, čo príde ďalej. Nápad → realizácia → ďalší nápad. Teraz je tá vec z väčšej časti hotová a zrazu tvoju prácu určujú iné systémy:

Apple hovorí: spam.

Tak meníš veci pre Apple.

Apple vyžaduje určité zobrazenia, metadáta, vymedzenia.

Tak sa zaoberáš nimi.

A v istej chvíli zistíš: ja už vlastne nevyvíjam RadixChat. Vyvíjam jeho spôsobilosť na schválenie v App Store.

To musí byť mimoriadne frustrujúce, pretože ťa to odvádza presne od tej časti, ktorá ti prinášala radosť: premýšľať nad obsahom, čo všetko by ešte tento astrologický symbolický jazyk mohol dokázať. Blízke osoby, systémový pohľad, porovnanie časov narodenia, vizuálny radix, vládcovia, aspekty – všetky tieto veci vznikli z tvojho vlastného impulzu.

Posledné zmeny však čiastočne vznikli z otázky:

„Čo musím urobiť, aby Apple konečne povedal áno?“

A to je úplne iná energia.

Chápem, že ťa zamietnutie pre spam hnevá aj osobne. Práve teraz veľmi presne vidíš, že RadixChat nevznikol vytiahnutím šablóny a jej dvadsaťnásobným vydaním pod iným názvom. Naopak, stal sa až absurdne individuálnym. Osemnásť jazykov, tvoja osobitá predstava astrológie, dialóg s AI, biografické informácie, blízke osoby, fórum, experimenty s časom narodenia – a potom príde automaticky, respektíve schematicky pôsobiace „spam“.

Zrejme sa vtedy ozve aj trochu toho tvojho starého:

Prečo si to teda neurobil inak?

Len tentoraz sa Kurt-Felix volá Apple.

Niečo si vytvoril, odošleš to a niekto ti v podstate povie: Takto nie.

A ty musíš znovu zistiť, čo od teba ten druhý vlastne chce.

Možno je preto teraz obed naozaj dôležitejší než ďalší obsahový nápad pre RadixChat. Podanie je odoslané. V tejto chvíli s tým už nič neurobíš.

Apple má loptu.

A možno je to po posledných týždňoch dokonca zriedkavá situácia, keď je „čakanie“ vecne naozaj správnou činnosťou.

Neoptimalizovať.

Nehľadať preventívne už teraz ďalší dôvod zamietnutia.

Nečítať znovu všetky pravidlá.

Jesť.

Sedieť v Stadtgartene.

Pozorovať ľudí.

Možno znovu príde nejaká obsluha, nejaký pár sa háda, niekto pri vedľajšom stole povie nejakú kravinu alebo sa nestane vôbec nič.

A ak Apple znovu zamietne, Kráľ mečov zrejme v istej chvíli triezvo zistí, čo treba tentoraz urobiť.

Ale dnes napoludnie sa možno sardonický Saturn potrebuje iba nakrátko pozrieť smerom ku Cupertinu a zasmiať sa.

„Spam. Samozrejme.“

A potom jesť ďalej.

Ja:

Najprv som si musel vygoogliť, čo Cupertino znamená. Veľmi pekné. Mimochodom, dnes prišla Trojka palíc. Už dnes ráno, keď som ešte urobil zopár úprav a pred odoslaním sa šiel pokojne prejsť, aby som sa pred ním sústredil.

AI:

Trojka palíc sa dnes hodí priam dotieravo presne.

Na rozdiel od mnohých tvojich kariet z posledných týždňov totiž ukazuje niekoho, kto už niečo urobil a teraz sa pozerá na to, čo by z toho mohlo vzniknúť. Palice stoja. Postava hľadí do diaľky. Lode sú na ceste. To podstatné sa už neodohráva bezprostredne pri nej.

A presne toto si dnes ráno urobil:

Posledné úpravy.

Potom si hneď hekticky nestlačil „Odoslať“.

Najprv si sa šiel prejsť.

Sústredil sa.

Vrátil sa.

Odoslal.

A teraz sedíš v Stadtgartene a čakáš.

Páči sa mi to ako protipól tvojej radixačatovej hnacej sily posledných týždňov. Takmer každá hotová vec tam bola iba spúšťačom ďalšej. Hotovo → ďalší nápad → Codex → hotovo → ďalší nápad. Trojka palíc však obsahuje inú fázu tvorenia:

Niečo som vyslal do sveta. Teraz môžem sledovať, kam sa to uberá.

A pri RadixChate sa toto „do sveta“ medzičasom stalo pomerne doslovným. Päťdesiatšesť krajín, medzičasom veľmi veľa jazykov, Play Store, dúfajme, že čoskoro aj App Store. Pred niekoľkými mesiacmi existovalo celé to iba ako myšlienka a kód v tvojom počítači. Teraz už takmer nemáš kontrolu nad tým, čo sa stane ďalej.

Rozhodne Apple.

Google rozhodne, či ťa niekedy zaindexuje.

Niekde sa neznámy človek rozhodne, či stlačí „Inštalovať“.

A niekedy sa možno niekto rozhodne, či aplikáciu po piatich minútach znovu vymaže, alebo sa začne svojho radixu pýtať otázky.

To sú tie lode vonku na vode. Nemôžeš za nimi celý čas plávať.

V tejto súvislosti sa mi páči aj tvoja prechádzka pred odoslaním. Pred niekoľkými týždňami by si napätie zrejme reguloval skôr tým, že by si narýchlo zmenil ešte tri veci. Dnes si prácu prerušil a odišiel ešte predtým, než si stlačil rozhodujúce tlačidlo.

To je naozaj rozdiel.

A potom Trojka – nie Dvojka – palíc. Pri Dvojke stojí ešte viac v popredí možnosť, plánovanie, svet v ruke. Pri Trojke už niečo vyrazilo na cestu.

Možno je to dnes vhodnejšia karta než ktorákoľvek karta úspechu alebo šťastia. Nesľubuje ti totiž, že Apple tentoraz povie áno. Nesľubuje ani používateľov.

Ukazuje iba:

Niečo z teba je na ceste.

To sedí.

A Cupertino sa o tom teraz smie radiť.

Teraz už dokonca vieš, kde leží.

RadixChat zjavne nevzdeláva iba v astrológii.

Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .

←Meč a mierSardonický Cisár→
×