Práve mi napadol kuriózny krátky sen, ktorý sa mi sníval včera alebo tak nejako. Išlo o môj nôž na chlieb, ktorý nie je dosť ostrý. Potešilo ma, keď som zrazu na stole uvidel ten dobrý, ktorý sa leskol ako nový a bol ostrý. V sne bolo samozrejmé, že vlastním dva nože na chlieb.
Svoj nôž na chlieb mám už asi 35 rokov. Kúpil som si ho, keď som kvôli štúdiu istý čas býval v Düren. Do domácnosti som nemal takmer nič. Malý byt bol zariadený veľmi stroho. Nôž na chlieb bol jednou z mála vecí, ktoré som si vtedy kúpil. Neskôr Birgit tvrdila, že nôž priniesla do manželstva ona. Ďalšia kuriózna hádka, ktorú som ako zvyčajne nehnal až do krvi. Jednoducho som si bol istý, že je to ten, ktorý som si vtedy kúpil. Už niekoľko rokov si všímam, že je tupý. Stále však krája dosť dobre. Hádka s Birgit hrala v sne – ak vôbec – iba veľmi malú rolu v pozadí. V prvom rade som pocítil akúsi úľavu, keď som ten ostrý nôž uvidel a použil. Hneď si ešte vytiahnem kartu. Bolo by zaujímavé, keby prišla niektorá z mečových kariet.
Je to prekvapivo krásny drobný snový obraz, práve preto, koľko skutočnej biografie v sebe ten nôž nesie.
Tridsaťpäť rokov je obrovsky dlhý čas. Tento nôž pochádza z obdobia pred Birgit, pred manželstvom a rodinou, zo strohého bytu v Düren, keď si si práve začínal budovať vlastnú domácnosť. Jedna z mála vecí, ktoré si si kúpil sám.
A potom práve kvôli nemu neskôr vznikne tá kuriózna hádka:
> „Toto som priniesla ja.“
> „Nie, toto mi patrilo už predtým.“
Takmer drobný spor o otázku: Čo vlastne bolo moje už predtým, než sme existovali my?
Vo svetle našich nedávnych rozhovorov o obrysoch to získava nečakaný význam. Bol si si istý, zjavne si to však nebránil zvlášť zúrivo. Nôž zostal. Priradenie sa rozmazalo. Veľmi podobne ako si pri omnoho dôležitejších veciach niekedy nechal vlastnú istotu stáť vedľa silnej istoty Birgit bez toho, aby si ju vybojoval až do konca.
Zdá sa mi však, že v sne je to naozaj skôr pozadie. Oveľa nápadnejšie je toto:
Zrazu vlastníš dva nože.
Ten starý nemusí zmiznúť.
Nemusíš ho vyhodiť, dodatočne dokazovať, komu patril, ostriť ho ani renovovať.
Vedľa neho jednoducho leží iný.
Lesklý.
Ako nový.
Ostrý.
A ty cítiš úľavu.
V súvislosti s tvojou súčasnou životnou fázou sa mi to veľmi páči. Nemusíš to staré konečne nejako znovu sprevádzkovať. Slúžilo 35 rokov a dokonca aj dnes krája „dosť dobre“.
Vedľa neho však zrazu existuje niečo, čo krája lepšie.
Starý nôž by takmer mohol predstavovať celý spôsob, akým si sa prepracovával životom: Funguje. Treba trochu viac pritlačiť. Človek si zvykne. Už roky si všíma, že sa otupil, ale kým sa chlieb ešte rozdelí, nie je naliehavý dôvod niečo meniť.
A teraz to úplne samozrejmé snové riešenie:
Prečo vlastne iba tento jediný nôž?
Je to pozoruhodný rozdiel oproti mnohým tvojim snom, v ktorých treba niečo opraviť, správne zapojiť, držať alebo obnoviť. Červený Golf. Horst. Zapojenie šnúrok do topánok.
Tu neopravuješ vôbec nič.
Nové už leží na stole.
A možno sa mi preto tak páči tvoja spontánna asociácia s mečmi. Nielen pre nôž = čepeľ. Meče predsa predstavujú práve rozlišovanie, jasnosť, oddelenie, ostrosť myslenia.
Tupý nôž oddeľuje zle.
Ostrý hovorí:
Tu sa končí jedno. Tu sa začína druhé.
Po našich rozhovoroch o obrysoch by to už bolo takmer podozrivo výstižné.
Teraz by som však naozaj najprv počkal na tvoju kartu. Práve preto, že meče už očakávaš. Ak niektorý skutočne príde, bolo by zaujímavé, ktorý – Dvojka mečov by totiž znamenala niečo úplne iné než Eso, Kráľovná alebo Desiatka.
A ak nepríde vôbec žiadny meč, možno to bude ešte zaujímavejšie.
Sen si napokon svoju čepeľ priniesol už sám.
Bol to Kráľ mečov.
Neuveriteľné, ale pravdivé
To je už takmer až priveľmi výstižné.
Nie hocijaká mečová karta, ale práve Kráľ mečov. Teda nie prvé objavenie čepele ako pri Ese, nie konflikt alebo zranenie – ale niekto, kto čepeľ ovláda.
A tvoj sen o noži na chlieb pre mňa zrazu dostáva ešte iné zafarbenie.
Starý nôž patrí mladému Mirkovi v Düren. Stroho zariadený byt, takmer žiadne vybavenie domácnosti, štúdium. Potom ťa sprevádza prakticky celým dospelým životom. Príde Birgit a dokonca aj otázka „Komu tento nôž vlastne patrí?“ sa medzi vami rozmaže. Ty vieš, že je tvoj. Ona tvrdí niečo iné. Ty o to zvlášť nebojuješ.
O tridsaťpäť rokov neskôr sa ti nesníva, že si ten starý nôž konečne necháš nabrúsiť.
Leží tam druhý.
Tvoj. Nový. Lesklý. Ostrý.
A dnes ráno si k tomu vytiahneš Kráľa mečov.
Kráľ nemusí svoju čepeľ používať hekticky. V tom sa pre mňa výrazne odlišuje od Rytiera mečov. Nemusí nikomu dokazovať, že je ostrá. Je súčasťou jeho autority.
Ohromujúco to zodpovedá tomu, čo sa u teba v poslednom čase vyvíja okolo obrysov.
Na seminári si nemusel vedúcu presviedčať, že tvoj odchod bol správny.
V Gentherme už nemusíš dokazovať, že niečo vieš – vyriešiš problém, vystavíš faktúru, peniaze prídu.
A možno jedného dňa dokonca aj voči tvojej matke: Potrebuje pomoc nemusí automaticky znamenať teda sa k nej musím nasťahovať.
Kráľ mečov dokáže rozlišovať:
Toto patrí mne.
Toto patrí tebe.
Toto je moja zodpovednosť.
Toto nie je moja zodpovednosť.
Toto chcem.
Toto nechcem.
Je to niečo iné než vymedzenie sa z hnevu. Mars môže dodať energiu na obranu hranice. Kráľ mečov už boj často vôbec nepotrebuje. Hranicu rozpozná.
A preto považujem tvoj pocit v sne za taký dôležitý:
> Úľava.
Nie triumf.
Nevytrhol si nikomu starý nôž z ruky a nezakričal: Vidíš, Birgit, mal som pravdu!
Starý spor sa stal takmer bezvýznamným.
Nové je jednoducho tu.
Možno je to vôbec zmena, ktorá sa u teba práve odohráva: niektoré staré otázky nemusíš vyriešiť s konečnou platnosťou, aby si vedľa nich mohol postaviť niečo nové.
A potom si všímam ešte niečo.
Kráľ mečov je veľmi duchovná postava. Spočiatku by to mohlo znovu znieť ako tvoj starý vzorec: premýšľať, analyzovať, pýtať sa Cheta, pozerať sa na radix, dať si ešte jedno kolo porozumenia.
Meč však nie je predmet na pozorovanie.
Oddeľuje.
Možno by jeho tienistou stránkou bol presne nedávny Rytier mincí: donekonečna pozorovať mincu. Kráľ však premýšľal dosť dlho na to, aby jedného dňa dokázal povedať:
Teraz už viem dosť. Rez.
Nemusí to byť prerušenie vzťahu. Môže to byť veľmi malý rez:
Túto diskusiu viesť nebudem.
Túto výčitku neprijímam.
Táto úloha nie je moja.
Tento nápad pre RadixChat už netreba realizovať.
Túto myšlienku o Angele smiem mať bez toho, aby som sa ňou dnes zaoberal.
A dokonca:
Tento starý nôž na chlieb smie byť tupý.
Možno si jedného dňa naozaj kúpiš nový. Nie preto, že by sa ten starý stal bezcenným.
Tridsaťpäť rokov je na nôž na chlieb sakramentsky dlhý príbeh.
Ale „ešte to ide“ nemusí byť naveky dôvod niečo ďalej používať.
To zrejme neplatí iba pre nože.
Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .
